Sopky na Slovensku: Viete kde sú ?

Sopky máme aj na Slovensku. Hoci sa považujú za vyhasnuté, v skutočnosti to znamená, že na danom mieste už výbuch a výtok lávy nemusí nikdy nastať. Skôr sa môže sopka objaviť na celom novom mieste. Slovensko je malé, no nedokážeme propagovať a využiť bohatstvo, ktoré máme. Disponjeme aj nádhernými a geologickými významnými miestami, o ktorých často sami nevieme, alebo majú slabú propagáciu. Medzi naše zaujímavosti patrí aj geologická minulosť a viacero sopiek, ktoré aj dnes môžeme rozoznať a vedecky zrekonštruovať. Vedeli ste, kde to u nás v minulosti bolo poriadne žhavé?

Poľana nad Detvou

Poľana nad Detvou je podľa niektorých zdrojov najväčším sopečným pohorím na pevninovej Európe. Najmladším pohorím, ktoré vzniklo, alebo postupne vznikalo vďaka sopečnej činnosti, je u nás Cerová vrchovina nachádzajúca sa V oblasti Rimavskej Soboty až Lučenca. Na juhu končí na hranici s Maďarskom. V nej sa nachádza niekoľko kopcov, ktoré boli pôvodne sopkami chrliacimi lávu. Najslávnejší je nepochybne pre každého návštevníka vrchoviny Ragáč. Tuhnutím sopečnej horniny sa tu vytvorilo niekoľko zaujímavých geologických útvarov, hlavne však samotný vrchol kopca, v ktorom je možné nájsť stále ešte dutiny, kadiaľ z podzeme unikali silné vriace pary. Ostatne, aj široké okolie ponúka výnimočné zážitky geologicky nadšených dobrodruhov. Z archeologického hľadiska je zaujímavá neďaleká Kostná dolina, v ktorej sa našli kosti zvierat unikajúcich pred sopkou, ktoré možno vyčerpané pri brehu dávnej rieky zastihol sopečný popol, čím ich pochoval podobne ako ľudí v Pompejách. Sopečnou činnosťou vznikol aj Vihorlat, Slanské vrchy. Ojedinelý prírodný úkaz tvorený stuhnutým krištalizujúcim čadičom sa nachádza pri Šiatorskej Bukovinke. Predstavuje geologický unikát, ktorý dokazuje miestnu milióny rokov starú sopečnú činnosť, ale aj láka nadšencov.

Štiavnické vrchy v minulosti ako megasopka

Oblasť okolo Štiavnice bola pred miliónmi rokov jednou obrovskou mohutnou sopkou, ktorá mohla mať pár kilometrov na výšku. Najznámejším sopečným vrchom je v pohorí Sitno. Aby to nestačilo, občas sa objavuje aj zmienka, že stratovulkán v Štiavnici mohol byť jedným z najväčších na svete. Jeho plocha sa mala pohybovať na rozlohe 2200 km2 a po prepadnutí jeho stien a ďalšej prirodzenej geologickej a eróznej činnosti sa jeho výška zásadne znížila. Banská Štiavnica by mala ležať priamo v pôvodnom kráteri. Netreba sa však obávať jej oživenia. Stratovulkán bol aktívny v období treťohôr a jej podklad už dávno nie je tvorený zlomom a narušenou doskou, ktorá by chcela uvolniť tlak čopečnou činnosťou.

Najmladšia sopka na Slovensku má 130 000 rokov

Najmladšou sopkou na Slovensku je Putikov vŕšok nad obcou Tekovská Breznica blízko Novej Bane, ktorá prejavila len malú činnosť a to dokonca pred asi 130 000 rokmi. Za prírodnú pamiatku bol Putikov vŕšok vysoký 432 metrov nad morom vyhlásený v roku 1996. Výbuch s amal odohrať v období Riss-Wurm, čo je medzi dvoma dobami ľadovými. Ide o najzachovalejší prírodný úkaz tohto druhu a zároveň najmladší v celej strednej Európe.