Žakýlsky hrad, nazývaný aj ako Pustý hrad sa nachádza na vrchu Brezový vrch (812 m.n.m.), asi 1,5 km na sever od obce Podhorie.
Písomné správy, ktoré by potvrdzovali počiatky a existenciu Žakýlskeho hradu sa nezachovali. Prvá a zároveň aj posledná nepriama zmienka o hrade je až z roku 1560, kedy cisár Ferdinand I. dal vypočuť svedkov, ktorí pri hraničných sporoch zhodne označili za medzník - chotárnu studničku pod "starým hradom. Zo správy vyplýva, že hrad bol vtedy už neobývaný. Žakýlsky hrad sa svojou dispozíciou radí medzi pohronské hrady - Breznicu a hrad v Rudne nad Hronom, ktorých horizont výstavby možno položiť už do konca 12. až 1. polovice 13. storočia. Svojou veľkou rozlohou však tieto objekty prevyšuje. Hrad mohol vzniknúť z popudu prudkého rozvoja ťažby striebra v okolí Banskej Štiavnice koncom 12. alebo na začiatku 13. storočia a spolu s objektom na Glanzenbergu ako sídlom prospektora mohol zabezpečovať ochranu oblasti a zároveň byť miestom zhromažďovania vzácnych kovov pri ich transporte do Kremnice. Podobnú úvahu rozvinul vo svojej práci "Sitno a čo z neho vidieť" aj Andrej Kmeť, ktorý uvádza, že F. R. Osvald "upozornil ma na cestu do hradu vedúcu, po ktorej vraj kedysi (dľa podania ľudového) vozievali striebornú fúru z Kremnice do Štiavnice, a tak potom ďalej do Viedne. Cesta tá vraj išla od kremnickej hradskej, tam, kde sa táto vyše Sv. Kríža spája s hronskou hradskou, cez Hron, hore na Močiar, popri Pustom hrade, dolu do Teplej. V chotáre močaranskom značí sa vraj dosť dobre, miestami vidieť ešte dlažbu kamennú. Na hradskej tejto mohol "hrad podať striebornej fúre cez noc bezpečný útulok".
Otvorenou otázkou zostáva, kedy, a prečo hrad pomerne skoro zanikol. Bez širokého prieskumu majetkových a historických súvislostí v tejto oblasti však nemožno dať uspokojivú odpoveď na množstvo otázok, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú.
Hrad svojou polohou zabezpečoval vizuálne spojenie so Zvolenským hradom, hradom nad Sklenými Teplicami a hradom Sitno. Zároveň kontroloval tri cesty: z Hliníka nad Hronom do Banskej Štiavnice, z Banskej Štiavnice na Močiar s pokračovaním na Kremnicu a zo Štiavnice na Kozelník a Zvolen, ktorý bol v 13. stor. strediskom veľkožupy. Terénna konfigurácia a tvar hrebeňa ovplyvnili voľbu staveniska a dispozíciu hradu orientovanú dlhšou osou v smere približne sever-juh.
Hrad sa skladal z horného hradu a predhradia. Horný hrad pretiahnutého pôdorysu s rozmermi 80 x 20 m tvorila veža, palác, a cisterna. Za palácom sa javí podkovovitý výbežok, ktorý môže byť zvyškom dvorčeka, ktorý mohol plniť aj funkciu ochrany paláca zo strany prístupu. V strede nádvoria je kráter, ktorý je zvyškom zasypanej cisterny. Predbránie, asi opevnené palisádou, bolo pomerne veľké. Predhradie sa nachádza na východ od horného hradu a zahrnulo do seba kyjakovitú plošinu vrcholu hrebeňa dĺžky 120 m a maximálnej šírky 60 m. Bolo opevnené jednoduchým múrom hrúbky 1,8 m, ktorý je miestami zreteľne viditeľný a vstupovalo sa doň od severu. Predhradie bolo na východnej strane opevnené mohutnou 20 m širokou a asi 10 metrov hlbokou, do skaly vysekanou priekopou.
Súčasný stav:
Z hradu je dnes čitateľná konfigurácia budov v teréne a ešte i v súčasnosti možno badať zvyšky sond z Bakerovho a Kmeťovho prieskumu. Na hrade sú viditeľné vstupy do dvoch banských štôlní, ktoré sú 5 a 19m dlhé.
Prístup: Z obce Podhorie
smerom na Brezový vrch . V okolí tohto miesta sa nachádza aj Žakýlske pleso – prírodný výtvor.
Okolie:
Okolité pamiatky: hrady Teplice, Šášov, Žarnovica, Sitno a Banská Štiavnica .
Výlety v okolí Banskej Štiavnice (9km) sú nespočetné. Na naplánovanie niektorej z trás odporúčame zakúpiť mapu . Pre turistov obľubujúcich diaľkové pochody dávame do pozronosti možnosť navštíviť 4 hrady.
